Ornamentika ľudového umenia
Naše ľudové umenie a kultúra je azda najdynamickejšia a najpestrejšia z kultúr sveta vôbec. Kolekcia Rajeckej doliny vychádza z knihy o ľudových krojoch, ktorá bola výsledkom precíznej práce našich podpolianskych, právom sa vyjadrím pojmom, hviezd, lebo si skutočne zaslúžia za krásne odvedenú prácu túto hodnosť. Dôstojné pomenovanie knihy Odetí do krásy je skutočným prejavom, zobrazením reálneho odevu krásy. Tvorba našich najlepších, najtalentovanejších a zároveň najskromnejších dizajnérok Slovenska, ktoré sú nám a asi aj navždy budú našim inšpiračným zdrojom, naše babky, prababky, umelkyne vo výšivkách.
Čím je ornamentika slovenského umenia krásna, je asi technika tvorby, používanie a ladenie kombinovaných techník umeleckého diela, a teda v priamom prenose na krojoch našich predkov. A napriek tomu nie sú preplácané a prekombinované, čo je tanec na tenkom ľade kombinovaných techník umeleckých diel, ale skôr dodávajú čerešničku na torte a dynamiku jednotlivému vtedajšiemu outfitu. Nielenže sú to umelecké diela samostatne, ale ale aj v kombináciách, hoci je na nich iný rukopis a technológia.
Viac o inšpiračnom zdroji našej kolekcie Rajecká dolina
Naša kolekcia Rajecká dolina je celkom iného štýlu a rukopisu ako iné kolekcie. Je to prvá kolekcia, ktorá vychádza z krížikovej výšivky. Krížiková výšivka sama o sebe, keďže sa vyšíva nakríž do pomyselných štvorcov vytvára geometrické tvary, ktoré sme zachovali, ale jemne sme zaoblili tvrdý geometrický rukopis. Preto pôsobí iným dojmom než ostatné jemné nežné tvary. Z hľadiska technológie kresby ide o protipól technickej a ručnej umeleckej kresby. Rozdiel medzi technickým výkresom presným a symetrickým a umeleckou kresbou objektu nepresnými, nesymetrickými, voľnými ťahmi. Táto krížiková výšivka je zaužívaná na ženských opleckách v oblasti Rajeckej Lesnej. Zapôsobila na mňa veľmi silným dojmom najmä kompozícia dvoch ostrých proti sebe stojacich sŕdc spojených do jedného objektu pripomínajúcich nekonečno resp. presýpacie hodiny. Zobrazenie tejto výšivky vo mne vyvolalo veľmi hlbokú myšlienku životného symbolu. Je presným obrazovým vyjadrením spôsobu života našich predkov, ktorí aj napriek ťažkým životom držali spolu, až kým neuplynul ich čas, až navždy, nielen frázovite.
Celkovo v našich krojoch náchadzame prevažne symboly, kresby kvetov a srdiečok, hoci naši predkovia brali život inak. Romantiku a lásku brali ako vľúdnosť, symbiózu, to pekné, a zároveň to bežné. Dnes majú ľudia predstavy pod vplyvom silno mediálneho sveta a nepokojom o preidealizovaných extrémnych emóciách, hoci pekné veci v našich životoch sú spojené so spokonjosťou, úsmevom, dobrou náladou a harmóniou. Láska v dnešnom svete, v dnešných ľuďoch evokuje pocit slabosti, hoci je to jediná emócia, ktorá vyvoláva v človeku chuť do života, chuť napredovať a tvoriť a budovať, to v nás akoby vytvárajú médiá. Idealizmus súčasnosti, aký by sme mali byť. Nie si dosť dobrý nemáš nárok na to skutočné, lebo nie si hviezda sociálnych sietí. Túto podstatu bytia naši predkovia chápali správne, akoby v súčasnosti tomu tiež rozumie len staršia generácia. Žili a žijú tou myšlienkou láska je bežná vec, kedy sa cítiš dobre, nie že si niekto.
Brali život taký aký skutočne je a to vyjadruje výšivka táto výšivka v mojich očiach:
Život je tvrdý, ostrý, ale treba ho žiť s láskou, ak sa nám podarí tak s človekom, s ktorým sa cítime dobre až dokonca, do nekonečna, až kým náš čas nevyprší...
